Palive chyty 2000/3

PÁLIVÉ CHYTY 2000/3

Táto rubrika informuje čitateľov o lezení od jednometrového bouldra až po tisícmetrový bigwall. Do tejto rubriky posieľajte zaujímavé prelezy zo zahraničných i domácich oblastí. Nemusia to byť len palivé extrémy, veď maximum nezávisí od čisla, v tom je lezenie krásne.

Jar
Mitro a Beránek sú vo forme
Barokové oblaky

Hirayamov ťažký OS
Ben Moon vyliezol boulder za V13
Phoenix: Sharma a Ovčiniková

Dave Graham vyliezol prásk v Rumney
Míša Drlíková, Tabou, 8a+
Hollinger sa rýchlo uzdravuje

Sharma preliezol 20 rokov starý projekt v Buttermilk
E10 na gritstone

Žena vyliezla M10
Beth Rodden škodila v Utahu
Moby Dick má ďalší prelez
S láskou: Lavaredo
Aspettando Fred Nicole
Kalamárka CORGOŇ CUP 2000
Silný Mráza
Marek Repčík ulovil Anakondu
Strong Youngsters, podotkl Glowacz
Tomanová zdolala deviatku
Osmačtyřicetiletý Kulihrach válí
Nová vizáž skál v Arcu


Jar

32000pa1.jpg (5851 bytes)

Porozprávam Ti príbeh, ktorý sa mi stal a ktorý sa niekomu hádam práve deje. Je to príbeh, čo sa možno prihodí aj tebe, pretože sme všetci rovnakí. Áno, sme figúrky vo veľkej šachovej partii. Každý z nás si hľadá ten svoj štvorček, s ktorým strávi kúsok času v tomto aj vertikálnom svete.
Odpor k rannému vstávaniu a vertikálne myšlienky bojujú o ospalé viečka. Túžba po dobrodružstve ma vytiahla z objatia maminých perín a pomaly ma postrkuje vpred. Oblečený do rannej hmly prechádzam poloprázdnymi ulicami. Pripadám si ako v meste duchov. Neviem prečo, ale dlažba na starom námestí mi pripomína dukátové buchtičky. Asi preto, že som ešte neraňajkoval. Zarosená tráva sa mi vyplakala na topánky. Áno, už som na chodníku, kľukatí sa pomedzi stromy, ľahúčko sťa hodvábna stuha. Prítulná vôňa nesmelého slniečka ma pohládza ako prvá láska. Je jar. S ruksakmi na chrbtoch sa rozliezame po kameňoch ako slimáci, alebo sťa motýle? Opúšťame závitky telocviční a rozlietame sa po okolí plní očakávania, dôvery, bázne s očami plnými zimných snov.
Tak čo si nám pripravila, slečna náhoda? A či dnes varil pán osud? Pozrime se, čo nás dnes čaká. Divoký, nespútaný adrenalín múti bronzovú krv. Nadržaný po dlhom zimnom pôste ako hladný buldog. Chcem svoje sústo! Dravec dostal hlad. Ktoráže z vás bude moja prvá jarná? S ktorou si zatancujem nežný i divoký, ale isto prekrásny vertikálny tanec?
Topánky strapatia kamienky na chodníku tak precízne učesané vetrom a dažďom, až sa zrazu zastavia... Hmmmm, tak ty sa mi veru páčiš! Láska na prvý pohľad. Čože to tu je napísané? Schody do... Naozaj? Tak to sa teda idem pozrieť. Prvé chyty mi podávajú svoje malé i veľké ručičky, veselo sa na mi škeria. Jéj, teba sme tu ešte nevideli! Pomaly sa teperím hore, myseľ už dávno prepla na iný program. Okolo je vzácne ticho, len nesmelé vtáča na mňa pozerá svojimi nezbednými očami. Pomaly navliekam gorálky borhákov jeden za druhým, až odrazu... To je už koniec? Škoda. Sadám si opatrne medzi skalné ruže ako zlodej ticha.
Na svete sa práve objavilá ďalšia slaná rieka. Vyteká z jedného z dvoch gaštanových morí. Vyťahujem fľašu minerálky, pozerám ako pokojne vypúšťa priesvitné balóniky. Jej hladina sa ležérne pohupuje v sklenenom náručí. Čaká, kým ju pobozkám. Som šťastím opojený, ako uhorka v sladkokyslom náleve. Balím všetky tie farebné vecičky, čo mi pomohli dostať sa až sem. Poďme ďalej, veď aj cesta môže byť cieľom. C‘EST LA VIE.

Dano Uhliarik

Obsah


Mitro a Beránek sú vo forme

Tvrdý tréning na novej bouldrovke v Košiciach sa prejavil hneď na jar, keď Slavo Mitro preliezol cestu Zlodej čas, 10/10+PP, čo bolo zároveň jej 1. opakovanie. Na prelezenie potreboval zhruba 4 dni, pričom túto cestu poznal dobre už z minulého roka. Slavo okrem poctivého tréningu na bouldrovke vyriešil aj svoj dlhoročný problém s prejedaním sa, čo tiež v nemalej miere prispelo k tomuto výkonu.
O týždeň neskôr vyliezol Dušan Beránek v Zádieli svoj dlhoročný projekt Apokalypsa, 1. dĺžka 40 m, klasifikácia okolo 10 PP, 2. dĺžka 15 m, 8 RP. Začiatok 1. dĺžky (asi 15 m) vedie v kolmej až mierne položenej, nie príliš kvalitnej skale (8), za ktorou však nasleduje 25 m lezenia v súvisle previslej a naopak kvalitnej skale. Problém spočíva v dvoch výrazne ťažších miestach na začiatku a na konci tejto časti, na prekonanie ktorých je nutná dobrá silová vytrvalosť. Cestu tvorí prirodzená línia, nepočítajúc zopár lokrov spevnených cementom v spodnej časti.
O niekoľko dní neskôr Dušan ešte vyliezol v Demänovskej doline cesty Tornádo, 10- PP a Šinkanzen, 9+/10- PP v jeden deň.

32000pa5.jpg (11630 bytes)
Slavo Mitro v Demarši, 10-, Zádiel. Foto: Dušan Beránek.

Obsah

Barokové oblaky

Jednou z technicky najťažších ciest minulej sezóny je cesta Barokové oblaky (Nuvole Barocche ) Venturina De Bonu a Pietra Beza v hrdej a impozantnej severozápadnej stene Civetty v Dolomitoch. Venturino sa v posledných rokoch viackrát pokúšal vyliezť túto líniu pozdĺž najkompaktnejšej a najzvislejšej časti steny. Na začiatku septembra využil zopár krajších dní a dokončil Nuvole Barocche. Cesta má spoločné tri prvé dĺžky s kútom Philipp – Flamm, potom zabočí doprava a pokračuje medzi Philippom a Cinque di Valmadrera, neskôr križuje cestu Comici, s ktorou má spoločné ďalšie dve dĺžky (26. a 27.), vyššie zase zabočí doľava a vyúsťuje v posledných troch dĺžkach španielskeho variantu Philippa z roku 1989. Trasa sa môže zdať trochu krivoľaká, ale treba vziať do úvahy, že ide o 1300 metrov dlhú cestu s 35 dĺžkami.
Výstup vyžaduje veľký výkon, či už kvôli dĺžke alebo prostrediu, v ktorom sa nachádza. Zároveň je to však moderná cesta s vysokou obtiažnosťou a použitými nitmi na najhladších úsekoch. Podľa toho, čo hovoria Venturino a Pietro, sa na ich ceste nachádzajú povinné úseky 7b len sčasti zaistené nitmi (34 v dĺžkach a 20 na štandoch, plus 44 bežných skôb vrátane spoločných s cestami Philipp a Comici). V strednej pasáži na osadenie nitov použili háčiky a do obtiažnosti 7a+ (10. dĺžka) preliezli všetky dĺžky RP. Na prelezenie ešte čakajú najťažšie pasáže v strede, kde obtiažnosť dosahuje až 8a a viac. Určité úseky cesty boli prelezené technicky (A1/A2 a jeden úsek za pomoci háčikov), aj keď niektoré by sa dali preliezť voľne, nad ostatnými visí otáznik. Na zopakovanie treba rozličné skoby, friendy, čoky a niekoľko háčikov.
Dovŕšenie štvorročného diela trvalo Venturinovi a Pietrovi desať dní. Začali ešte v roku 1996 a skončili 13. septembra 1999 po troch dňoch lezenia a dvoch „bivakoch“. V stene nechali dve fixné laná. Venturino plánuje vrátiť sa aj toto leto a voľne vyliezť zostávajúcich osem dĺžok. Na záver jeho komentár ku vlastnému výtvoru: „Je to ozaj dlhá a pekná cesta!“

Su Alto 3, preložila Irena Lányiová

Obsah


Hirayamov ťažký OS

Japonský lezec Yuji Hirayama vyliezol štýlom OS ďalšiu ťažkú cestu. Tentokrát to je Follia Esplosiva, 8b+ v oblasti Tenda v Taliansku. Minulý rok sa mu podaril Mortal Combat, 8c vo Francúzsku, čo je zatiaľ jediné známe 8-céčko vylezené týmto štýlom.

Obsah


Ben Moon vyliezol boulder za V13

Ben Moon z Veľkej Británie počas trojtýždňového pobytu v Utahu v oblasti Joe's Valley (USA) vyliezol nový boulder Black Lung klasifikácie V13. Tridsaťštyriročný Moon, jeden z najuznávanejších svetových lezcov, sa tomuto problému v jemne previsnutej stene z čierneho pieskovca vymodelovaného vodou venoval tri dni. Takúto peknú skalu je ťažko nájsť a Ben hneď pochopil, že nová línia je fantastická.
"Ben tu chcel nechať svoju pečať", vraví miestny matador Steven Jeffery, ktorý ukázal Moonovi tento dlhodobý projekt. Benovi sa podarilo Black Lung preliezť na tretí deň počas prestávky v snehovej búrke. Ľadový vietor mu určite pomohol prilepiť sa na stene v zlých obliakoch a dosiahnuť už dobrú dierku. Moona tento úspech veľmi potešil. "Je to jeden z najťažších bouldrov aké som kedy preliezol", vraví Ben, "a jeden z najkrajších." Miestny špecialista Boone Speed považuje Black Lung za silový a zároveň technický liepak. Tento boulder patrí určite k najťažším v Utahu. Moon docestoval do Salt Lake City spolu s Jerrym Moffatom (37). V blízkej bouldrovej oblasti obidvaja preliezli Bully's complex sequence (V11/12) a Moon vyflashoval Copperhead (V10).

Obsah


Phoenix: Sharma a Ovčiniková

Chris Sharma a Elena Ovčiniková vyhrali 17. ročník boulderingových pretekov v Phoenixe, ktorého sa zúčastnilo viacej ako 500 lezcov. Sharma už hneď v prvom liepaku získal náskok. “Rozliezol sa” v doteraz nezlezenom a najviac bodovanom bouldri, ktorý dal na 4. pokus. Potom sa pustil do ďalších práskov a s prehľadom preteky vyhral. Na druhom mieste skončil Erik Harrison a tretí bol Tommy Caldwell. Medzi ženami dominovala Elena Ovčiniková, za ňou s odstupom nasledovali Tiffany Campell a Alli Rainey.

Obsah


 Dave Graham vyliezol prásk v Rumney

Dave Graham preliezol najťažšiu cestu na SV Spojených štátov. Jedná sa o 7.5 metrovú silovú cestu v oblasti Rumney v štáte New Hampshire. Tento prásk sa volá The Fly. Graham, ktorý nedávno preliezol v rýchlom tempe niekoľko najťažších ciest v USA dal ceste The Fly klasifikáciu 5.14+. Dave skúšal Fly pravidelne už niekoľko rokov. O kľúčovom mieste tejto krátkej cesty sa vyjadril ako o 6 ťažkých krokov za sebou, z ktorých každý je ťažší ako V10.

 Obsah


Míša Drlíková, Tabou, 8a+

Mám moc ráda lezení v Buoux, je to taková moje “srdcová” oblast a všechny těžké cesty jsou jako legendy budící velkou úctu a respekt. Přesto jsem už před šesti lety na prvním zájezdu zálibně pokukovala po “pavoucích” lezoucích ve žlutém rámu sektoru Bout du Monde. Cesty jako Tabou, La Rose et le Vampire, či Chouca, to byl sen z oblasti sci-fi. Sny jsou ale proto, aby se plnily. Já jsem trochu lezecky vyrostla a dosáhla zatím na stupínek nejnižší - TABOU, 8a+, autorský hříšek Jeana Marca Troussiera, pro kterého nebyly umělé chyty tabu ani v polovině 80. let. Loni na jaře, když jsem se odvážila cestu poprvé vyzkoušet, jsem ani nemyslela na její vylezení, měla jsem radost ze samotného lezení, z atmosféry. Odvahu do pokusů jsem nabírala pomalu a tak první přišly až na podzim. Padala jsem stále v jednom místě, v jediném výrazném bouldru v této jinak dost vytvalostní 33 krokové cestě. Zdálo se mi, že právě trocha té vytrvalosti k úspěchu chybí, nevěřila jsem si a možná se na mě neusmálo štěstí, navíc počasí bylo loni příliš rozpustilé – koncem listopadu napadlo půl metru (!) sněhu a do skal jsem týden jezdili na sněhových řetězech.
Po návratu domů jsem měla necelé dva měsíce na to, abych se sebou něco provedla. Šlo to ztuha, tělo, které už zapomnělo, co je to umělá stěna, dostalo celkem zabrat. Zaměřila jsem se na cesty kolem čtyřiceti kroků, vyrovnaná obtížnost s důrazem na vytrvalost v prstech, pro zpestření kampus, nebo čistě vytrvalostní lezení 60 – 80 kroků.
S přicházejícím jarem jsem zamířili domů na jih. Cítila jsem se lépe, určitě ne tak unavená jako na podzim a v Tabou jsem se procházela – až na ten jeden zakletý krok – dlouhý šah (či spíše skok) doleva u čtvrtého jištení z malého, nepříjemně řezavého chytu, který úspěšně ukončil moje podzimní snažení amputací kusu kůže z prstu. Byl to spíše psychický problém a ty se nejhůř překonávají. V Papillonech se mi loni osvědčilo trochu změnit metodu a tak jsem se zkusila před skokem nepřidržovat špatné prstovky a jít rovnou do bočáku – vyšlo to a po jednom neodmyslitelném pádu z předposledního chytu jsem se mohla radovat z mé zatím nejtěžší cesty.

Míša Drlíková, Triop Team, Singing Rock

32000pa4.jpg (11328 bytes)
Míša Drlíková v ceste Tabou, 8a+, Buoux. Foto: archív Míša Drlíková.

Obsah

 Hollinger sa rýchlo uzdravuje

Warren Holinger, veľmi talentovaný mladý horolezec, ktorý si po dlhom páde pred rokom zlomil chrbticu sa rýchlo uzdravuje. Medzi jeho najznámejšie výstupy patria prvovýstupy v S stene Polar Sun Spire na Baffinovom ostrove a v S stene Nameless Tower Trango v Pakistane. Vo februári minulého roka spadol vyše 15 metrov pri lezení cesty Rainbow Wall v Red Roks, Nevada. Hollinger si zlomil 5 stavcov a podstúpil niekoľko ťažkých operácií. Oznámili mu, že už nikdy nepolezie. Stále síce nelezie, ale po tvrdej bitve, kedy sa učil chodiť, teraz začína behať. Trénuje na dva maratóny, ktoré chce ubehnúť toto leto. K lezeniu má ešte stále ďaleko, ale dúfa, že už nasledujúci rok si dá s kamarátmi Mescalito na El Capa.

Obsah


Sharma preliezol 20 rokov starý projekt v Buttermilk

Sharmov nový boulder sa nachádza v oblasti Buttermilks neďaleko mesta Bishop v Kalifornii kúsok vyššie od balvanov Grandma a Grandpa Peabody. Miestni lezci ho nazývali Wow-Prow. Peter Croft ho opísal ako najlepšiu nezlezenú líniu na východnej strane pohoria Sierry. Ale táto 6 m vysoká, previsnutá a hladká hrana, ktorá odrážala 20 rokov pokusy lezcov, je už konečne prelezená. V polovici februára si Chris Sharma vyskúšal kľúčové miesto tak, že sa postavil na dva matrace. O dva dni sa do bouldra vrátil, vynechal pomoc matracov a silovo-náročnými krokmi preliezol nástup do problému, ktorý zvládol hneď na prvýkrát. Sharma nazval liepak The Mandala.

Obsah


 E10 na gritstone

Neilovi Bentleymu zo Sheffieldu zabralo prelezenie hrany vpravo od cesty Yoghurt v Burbage South dva roky a pobyt v nemocnici. Equilibrium klasifikácie E10 7a zvýšil úroveň obtiažnosti na gritstone. Problém bol známy kvôli ťažkému a veľmi nebezpečnému lezeniu.
"Posledný veľký problém", ktorý po prvýkrát preliezol TR Ben Moon v roku 1993 a dal mu klasifikáciu 8c. Bentley začal Equilibrium TR nacvičovať v roku 1998 a našiel ľahší krokosled obtiažnosti 8b+. Povzbudený sa pustil do cvičenia cesty a po 4-5 mesačnom úsilí, nerobiac nič iné, preliezol problém štyrikrát TR za sebou. Potom sa naviazal na ten lepší koniec lana. Kľúčové miesto je vo výške 9 metrov, kde jediné dobré istenie je 4 a pol metra nižšie vľavo. Na nástupe sú ostré kamene. Problém je za V11/V12 a má tri kroky, prvý je najťažší, podržať spodáčik s nohami na trenie v kolmej skale. "Dal som do toho príliš veľa úsilia", vraví Neil, "chytil som spoďáčik príliš vysoko a to ma vyhodilo. Myslel som si, že sa rozpleštím na ostrých hrotoch na zemi." Ale jeho rýchly istič utekal a lano zachytilo Bentleyho pád. Neil prudko narazil do skaly pár centimetrov nad zemou. Na záchranke už len skonštatovali, že jeho modrá a opuchnutá noha nie je zlomená.
O dva týždne to Neil skúsil znovu, tentokrát už s helmou. Chytil spoďáčik a kľúčové miesto preliezol. "Tentokrát to išlo", vraví Neil, "zdvihneš ľavú nohu skoro o takých 15 cm, stisneš chyt, ako keby si držal ceruzku, zdvíhaš sa hore a skočíš po dobrej dierke… Odtiaľto je to nepríjemné plazenie, V5 na vrchol. Do dierky si ešte založíš zle držiaci friend. Vydržal pád batoha, ktorý sme zhodili zhora, ale či by vydržal mojich 80 kilogramov, to by som bol šokovaný. Cesta proste nemá konca."
Bentley, ktorý preliezol gritstoneské prásky Parthian Shot, E9 6c a New Statesman, E8 6c vraví, že je príjemné zdvihnúť klasifikáciu to ešte vlastnou cestou, ale dodáva, že možno skončí s týmito smrťákmi: "Nemyslím si, že moja priateľka alebo hocikto iný si zaslúžia takýto trest báť sa o mňa."
Pred Bentleyho výstupom najťažšou cestou na grite bola Meshuga, E9 6c v Black Rocks. Vyliezol ju v roku 1997 Seb Grieve. Cesta je po lezeckej stránke oveľa ľahšia ako Equilibrium 7c+, ale úplne bez istenia a ten najhorší dopad, aký si len viete predstaviť.
Minulý rok sa ju pokúšal zopakovať Neil Gresham zo Sheffieldu, ale spadol v prvom ťažkom kroku, skok za hranu rukou na slepo. Dopadol na skalnatú platňu pod cestou a následne spravil niekoľko sált cez skaly a balvany nižšie. "Nasledujúce dva mesiace som trpel závraťami a točila sa mi hlava", komentuje pád Gresham.
Podobne ako Bentley v Equilibriume, Gresham mal v marci pri druhom preleze cesty Meshuga na hlave prilbu. Naviac svojho ističa prištandoval a tak pri následnom páde by sa nemuseli kotúľať dole svahom obaja, ako sa to stalo pri jeho predchádzajúcom pokuse. Na rozdiel od Bentleyho a Grieveho nepoužil Gresham padaciu podložku. "Ak použiješ jednu, prečo nepoužiť dva alebo tri? Pri týchto práskoch na grite vysokých 10 - 12 metrov, kde odvaha je súčasťou lezenia, používanie matraca vyvoláva v Británii etické diskusie.

Obsah


 Žena vyliezla M10

V talianskej mixovej oblasti Val Valeile zopakovala Kim Csizmazia (víťazka Svetového pohára v ľadovom lezení) zo Salt Lake City, Utah, USA, mixový prásk X-Files. Záver cesty bol veľmi zvláštny. Posledný ciageľ sa pod váhou jedného lezca ulomil a vytoril ľadový previs, z ktorého visel neuveriteľný ciageľ dlhý 7 metrov, ale nedostatočne silný na to, aby sa po ňom dalo liezť. Kim sa takto stala prvou ženou, ktorá vyliezla cestu klasifikácie M10.

Obsah


Beth Rodden škodila v Utahu

Beth Rodden, športová lezkyňa lezúca cesta klasifikácie 8b+ je teraz aj špárovým lezcom. Počas desiatich dní, ktoré strávila v známej špárovej oblasti v Utahu v Indian Creek Canyon využila táto 18-ročná dievčina svoju nekonečnú vytrvalosť a malé rúčky na prelezenie náročných špárových ciest. Podarilo sa jej niekoľko ťažkých OS ako aj rýchlych RP prelezov. Medzi patria onsighty Incredible Hand Crack, 5.12c, Swedin Ringle, 5.12b/c a na tretí pokus prelez 20 m dlhej prstovej špáry Ruby's Café za 5.13a. Pred týmto výjazdom Beth ešte nikdy nepadla do vlastného založeného istenia a tak zo začiatku friendom neverila. Okrem týchto ciest Rodden spravila aj prvý voľný priestup Disco Gun Machine ultratenkej kútovej špáry. Beth nevedela cestu ohodnotiť, ale tí, čo ju už skúšali hovorili o jasnej 5.13-cke.

Obsah


Moby Dick má ďalší prelez

V roku 1999 bola horolezecká aktivita v oblasti Tasermiut fjord v južnom Grónsku pomerne slabá. Najlepším výstupom bolo zopakovanie cesty Moby Dick, 9+ v dňoch 16. – 20. júla francúzskymi horolezcami vedenými horským vodcom Philippom Batouxom. Expedíciu ďalej tvorili 4 mladí alpinisti Guillaume Avrizani, Rémy Duhoux, Didier Jourdain a Frédérique. Cestu sa im nepodarilo preliezť voľne. Najťažšiu 29. dĺžku, ktorú zatiaľ preliezol voľne iba Dušan Beránek v roku 1998 zdolali čiastočne voľne a čiastočne technicky s klasifikáciou 9+ A2.

 Obsah


S láskou: Lavaredo

Nikdy nekončiaca sága Tre Cime di Lavaredo… Minulé leto navštívil veľké previsy na Západnej veži aj Christoph Hainz, veľký to znalec Troch Zúbkov (SuAlto s ním ponúka rozhovor v prvom tohtoročnom čísle). Cesta z roku 1997 začína kúsok napravo od Couzy, v polovičke previsu ju križuje, ďalej pokračuje napravo smerom ku Via degli Svizzeri, cez ďalšie previsy až hore. Dokopy je to 16 dĺžok na nie vždy peknej skale. Je síce zaistená nitmi, ale treba si pomôcť aj čokmi a friendami. Najvyššiu obtiažnosť dosahuje na troch dĺžkach so 7b, 7b+ a 7b+/7c. Ostatné sa pohybujú okolo 7a. Je to povinných 7a+. Cestu nazval láskyplne Alpenliebe, aj keď sám Christoph uznáva, že tentokrát nasadil latku trochu nižšie ako obyčajne: „Počkajme na ďalšie prelezenia, potom uvidíme.“ Samozrejme, predtým, ako predstavil svoju Alpskú lásku, ju v spoločnosti Urbana Tiesa 9. septembra preliezol štýlom rotpunkt.

Su Alto 3, preložila Irena Lányiová

Obsah


Aspettando Fred Nicole

V oblasti Valmasino sa nestáva príliš často, že by človek videl v zimnom mraze popri ľadolezcoch s čakanmi nad hlavou aj toľkých skalolezcov s holými rukami, tiež nad hlavou… V januári Christian Brenna opakovane preliezol Sogno di Tano (Tanov sen), liepak 7c+, ktorý nebol zopakovaný odvtedy, čo sa v ňom vylomil kľúčový chyt. Už o niekoľko dní cestu skúsili Luca Modoni a Enrico Baistrocchi. Po niekoľkých pokusoch Modoni cestu zopakoval a dômyselnou a jednoduchou stratégiou preliezol aj iný dlhoročný problém v oblasti Area del Remenno, zlovestnú strechu Aspettando Fred Nicole (Čakajúc na Freda Nicola). Záverečné hodnotenie cesty: cca 7c/8a. Ricky Colombo preliezol dlhý traverzový liepak Kamasutra s ľahkým technickým začiatkom, ktorý však ku koncu vyúsťuje do série silových pohybov a končí v hornej časti starším liepakom hodnoteným pred niekoľkými rokmi 7a. Celkové hodnotenie…ešte sa nevie, názorov je veľa, aj na cestu aj na rovnomennú knihu…

Su Alto 3, preložila Irena Lányiová

Obsah


Kalamárka CORGOŇ CUP 2000

32000pa2.jpg (9311 bytes)
Jaro Pšenčík v ceste LSD na Kalamárke. Foto: Peter Zingor

Po dlhšej lezeckej abstinencii som sa tešil na otvorenie skál na Kalamárke, ako keď po desiatich metroch kolmých tráv zapnete zdravú skobu. Predpoveď počasia nemohla byť lepšia a preto tušenie dobrej akcie vo mne rástlo každým dňom.
Vo štvrtok ráno sa už naše zimou zlenivené telá povaľovali na karimatkách a zručnejšie kusy sa pokúšali postaviť stan, ktorý nakoniec celé štyri dni nenašiel svoje opodstatnenie.
Dva dni rozliezania pred sobotňajším CORGOŇ CUPOM padli vhod. To som ešte netušil, že sa spolu s Pietrom pridáme k hordám dvojíc, pripravených preskúšať svoje lezecké a pivárske schopnosti. Veľmi som sa potešil, keď superorganizátor Stano Glejdura oznámil pravidlá súťaže. Na prelezenie čakalo 38 ciest, pričom za každú vylezenú cestu dvojica získala od jedného po tri body - podľa obtiažností a lezci mali právo vypiť po jednom malom pive, za ktoré získali ďalší bod. Podmienkou bolo vypiť menej pív ako vyliezť ciest. Toto som považoval za veľmi vydarený nápad, pretože kto nechcel piť, mohol naháňať bodíky čisto lezením, ale neviem koľko dvojíc zvolilo túto taktitu, lebo väčšinu to v tú horúcu sobotu ťahalo po nielkoľkých vylezených cestách do chládku k výčapu. Ďalšou podmienkou bolo, že prvý z dvojice musel liezť zdola, čo na Kalamárke často privedie vaše strachové bunky k vysokej aktivite, pričom štýl mohol byť ľubovoľný.
Ak sa nemýlim, víťazom - Jožovi Lovásovi a Jarovi Vonderčíkovi - sa podarilo v limite siedmich hodín vyliezť 17 ciest a vypiť nie o veľa menší počet pív.
O druhom a treťom mieste rozhodlo zhybovanie, pretože dve dvojice získali rovnaký počet bodov. Tu som zistil, že zhybovanie predsa len má čosi do seba a budúcu zimu určite nenechám hrazdu hrdzavieť v tichej samote, ako tomu bolo túto zimu. Naplnení radosťou z lezenia sme rýchlo zabudli na incident z piatkového večera, pri ktorom ponad naše hlavy lietali horúce kúsky dreva z ohnišťa, boli sme obvinení zo separácie a vyzvaní k ukončeniu spievania. Verím, že to nebol zlý úmysel, len chvíľkové neovládnutie konania jedného z lezcov. Chutným cenám od Zvolenských mliekární, ktoré rýchlo mizli v žalúdkoch, sa určite potešili všetci víťazi. Po štyroch nádherných dňoch, naplnených lezením a zábavou sme nasadli do stastaručkej zmije a frčali domov. Verím, že budúci ročník bude rovnako vydarený s nemenšou účasťou lezcov a lezkýň a rovnakým počasím. Organizátori odviedli naozaj dobrú prácičku, za čo im vďaka.

Jaro Pšenčík

Obsah


Silný Mráza

Sedmnáctiletý odchovanec brněnské lezecké školy Tomáš MRÁZA Mrázek (Rock Pillars/Singing Rock/MLO) zahájil skalní sezonu v grandiózním stylu. Nejprve v Buoux vylezl LES CAPRISES DE ANATOL 7c+/8a on-sight, TABOU 8a+ a další dvě 8a, potom v Claret MACAO 8a znovu on-sight a nakonec v Ospu ani ne za dva dni přelezl MISSINK LINK 8B+. K tomu přidal ještě dvě 7c+ on-sight, MOZAIC a JFSK. Bravóó! Nyní se chystá bořit pomníky v krase - jako GLUTAMAN a Blackův projekt, a potom už hurá do Višňového. PANTEŘI a ANAKONDY třeste se!

Rosťa Tomanec

Obsah


Marek Repčík ulovil Anakondu

Konečně 4. května jsem cítil formu, dal úvodní bouldr a nezadržitelně stoupal v dlouhém převisu ANAKONDY. Jaksi podvědomě jsem cítil, že mám poslední šanci, ačkoli jsem se domníval, že Marek už ji vylezl. Měl přece v neděli tak výborný pokus a dneska je už čtvrtek. Lezlo se mi fakt velmi lehce. Až tak lehce, že jsem v klíčovém dynamické kroku, už v závěru střechy, chtěl šetřit síly a neskočil nadoraz, chyt jsem netrefil dobře a už se houpal v laně. Pak přišel Marek Repčík a mi už bylo jasné, že pokoření ANAKONDY budu muset trpce přihlížet. Řekl mi, že v pondělí spadl dvakrát nad střechou, včera znovu dvakrát o chyt dál a mě braly mdloby, že jsem pořádně nezabojoval. Marná sláva, díky Španělsku měl Marek náskok a ve Višňovém už byl pořádně rozlezený. ANAKONDU šel jakoby nic, uvolněně, s převahou síly, jako panter. Až zase těsně nad hranou střechy mu zrudla záda, napjaly se svaly a na chvíli jakoby se zastavil před rozhodujícím skokem na svou oběť - a nezmýlil se, trefil se do vodorovné poličky, celé tělo se mu zachvělo, ale kořist už nepustil. ANAKONDA dostala první přelez. Marek byl spokojen. O obtížnosti moc mluvit nechtěl. Jenom, že je to určitě těžší než ABADŽIKRA, ale to víme. A druhý den odjel do Anglie, doufám, že to ve zdraví přežije, protože v takové formě, jaké je teď, jsem ho ještě neviděl.

Rosťa Tomanec

Obsah


  Strong Youngsters, podotkl Glowacz

32000pa3.jpg (11503 bytes)
Petr Solanský v ceste Shaved Beaver, 7c+, Arco.
Foto: Rosťa Tomanec.

Michal si v zimě opět nedokázal pohlídat zdraví a tentokrát je to ještě vážnější, a tak mi znovu nezbylo nic jiného, než odjet na soustředění bez něho. Výběr partnerů byl jasný - nejzapálenější do lezení jsou bratři Solanští. Hurá do Arca, do zimy a dešťů, to abychom si příště rozmysleli, jestli nebude lepší trávit i brzké jaro ve Višňovém... Petr (SALTIC, 15 let) už jel na druhý zájezd a byl proto slušně rozlezený. Pořádně za rok zlepšil techniku i vyzrálost stylu a schopnost řešit těžké místo. Když se k tomu přidá jeho nezlomná vytrvalost, dá se lehce představit, jak bezvadně lezl. Třetí lezecký den udělal parádní šňůru. Vylezl SHAVED BEAVER 7c na druhý pokus, poté hodně náročné GRADODIPENDENTI, 7c ve dvaceti metrové střeše s výlezem po malých lištách, rovněž na druhý pokus (tzn. nejprve AF a hned nato PP) a večer pak ještě onsajtl TWINGO 7b+! Vrcholem bylo vylezení flash třicet pět metrů dlouhého ABISSI 7c pátý den. K tomu přidal čtyřicetimetrový PILOT WINGS 7c a ve střeše lehké silové SUPERATTICO 7c+, obě samozřejmě na druhý pokus. Pavlík (APRI Rožnov, 13 let) nebyl na skalách půl roku, takže začátky byly kruté, avšak i on se dopracoval k sedmcéčkám, ale měl trochu smůlu. GRADODIPENDENTI mu zateklo a v ABISSI spadl druhým pokusem až v lehkém dolezu pod řetězem, po výkonu v totální agónii, po které už se nevzpamatoval. Přitom první pokus byl top rope a neudělal ani všechny kroky! Rotpunkt pak lezl až za hranicí svých možností. Stále doskakoval chyty už v pádu a vždycky se nakonec udržel, překonal klíčovou pasáž v převisu, ale dokázal vyčerpat celý organizmus, protože pod řetězem by už neudržel ani hrazdu. Dokázat se natolik vybudit a koncentrovat, to stojí za obdiv. Je to možné jen díky vysoké trénovanosti. Cesty, které dal, v těch se v podstatě prošel: FLY TRAP 7a+ flash, TWINGO 7b+ a SPLEEN 7a, obě na druhý pokus. Když je viděli Italové, tak volali, "bravissimo" a sám velký Stefan Glowacz se přišel zeptat, co to mám za silné mladíky. Nechci se chlubit cizím peřím. Veškeré zásluhy patří jejich obětavým rodičům!

Rosťa Tomanec

Obsah


Tomanová zdolala deviatku

Treťou slovenskou lezkyňou po Martine Poláčkovej a Katke Fickuliakovej, ktorá zvládla deviaty stupeň UIAA, sa stala sedemnásťročná Petra Tomanová (SVYP Zlaté Moravce), keď 21. apríla 2000 preliezla na Súľove cestu Brunhilda klasifikácie 9, štýlom PP.
A čo vraví o svojom výkone Petra: „Cestu som skúšala už vlani, no nemohla som spraviť dlhý prešah do malého ostrého chytu nad 4. borhákom. Celú zimu som tvrdo trénovala na našej bouldrovke v Moravciach, veľmi mi to pomohlo. Začiatkom marca ma začal bolieť lakeť, na Súľov som sa prišla len rozliezť a skúsiť na skalách, ako som na tom so silou. Kľúčové miesto mi však nerobilo problémy, a tak som začala dávať ostré pokusy. Pri prvom som spadla až úplne hore, keď som netrafila madlo, našťastie druhý už bol úspešný.“
Že tento Petrin výkon nebol ojedinelým, o tom svedčí aj jej ďalší výstup. Na Beckove sa jej 14. mája podarilo preliezť ďalší prásk: Dekomplex klasifikácie 9-/9. Najprv si túto previsnutú líniu vyskúšala dvakrát s horným lanom a následne pri prvom ostrom pokuse Dekomplex preliezla. Petre k výborným výkonom gratulujeme!

Obsah


Osmačtyřicetiletý Kulihrach válí

32000pa6.jpg (3431 bytes)
Pavel Ulrych.
Foto: Rosťa Tomanec

Pavel KULDA Ulrych z Prahy je ve svých čtyřiceti osmi letech opět ve formě. Už se sice dvakrát pokoušel s lezením skončit, protože zabírá mnoho času, ale opět neúspěšně a lezení ho znovu beznadějně pohltilo. Přitahují ho hlavně převislé cesty a jeho cílem je vylézt pár takových osmáček. Pavel už jedno 8a vlastní. Před deseti lety vylezl REVE DE PAPILLON v Buoux. Nyní by rád něco silovějšího! V září vylezl v jeskyni Massone SUPERATTICO 7c+ a letos na jaře přidal vytrvalostně hodně náročné GRADODIPENDENTI 7c, které by ovšem sneslo 7c+ ještě lépe. Na příští zájezd si rozcvičil LA CUCINA, další ze 7c+ v nových sektorech Massone. Kulda na to taky pořádně trénuje. V prosinci bouldroval na své stěnce doma a leden - únor lezl třikrát týdně na vytrvalost na Brumlovce. Nemáme to v tom lezení špatné vyhlídky na budoucnost, co?

Rosťa Tomanec

Obsah


Nová vizáž skál v Arcu

Máme dobré správy pre tých, čo obľubujú steny v Arcu (Trento) pri jazere Lago di Garda. Už v polovici februára sa začalo odisťovanie lepenými borhákmi a celková údržba navštevovanej oblasti Massone, ktorú má na starosti mesto Arco. Týka sa to hlavne oblastí Policromuro (všetky nové cesty od roku 1994) a Gola (všetky cesty). Steny budú postupne uzavreté asi mesiac a na údržbe budú pracovať traja miestni horskí vodcovia: Diego Depretto, Danny Zampiccoli a Diego Mabboni (majiteľ obchodu Red Point a dodávateľ materiálu). V poslednom období však už boli uskutočnené nejaké úpravy aj na iných skalách v tejto oblasti, o čom hovorí Rolando Larcher: „V roku 1999 skupina dobrovoľníkov Sysiphos pokračovala vo svojej „údržbárskej“ aktivite na skalách Valle del Sarca v oblasti Arca. Pripomeňme, že členmi skupiny Sysiphos sú dobrovoľníci, ktorí udržujú v poriadku už existujúce cesty na týchto skalách a neustále sa snažia hľadať nové. V minulom roku sme sa rozhodli vziať si na mušku dve dnes už historické steny, ktoré boli v pochybnom stave: Pezzent Area a Nomesino vo Val di Gresta. Sám som sa dávno obával, že sa stane nejaká nehoda kvôli isteniam, ktorým sa nie vždy dá dôverovať, pretože veľká väčšina lezcov sa do nich zavesí bez toho, aby im venovali čo i len letmý pohľad. Sú totiž presvedčení o ich absolútnej bezpečnosti. Nie vždy to tak je, mnohé faktory ovplyvňujú trvácnosť istení (čas, opotrebovanosť, chemický vplyv solí, celkovo zle osadené atď.). Preto odporúčam vždy sa pozrieť na stav zlaňovacej karabíny a štandu, aby sa predišlo osudným pádom. Čo sa týka spomínaných stien, bolo jasné, že ich treba nanovo odistiť a bolo zároveň jasné, že sa to bude robiť s lepenými borkákmi, ktoré síce veľa stoja, ale zato sú takmer nezničiteľné. S pracovnými silami neboli problémy, keďže Sysiphos je dobrovoľnícka skupina: Marco Curti, prezývaný Zio Tibia (Strýko Holeň, Týbia), sa postaral o Pezzent Area a ja zase o Nomesino. Zostávalo nám len vyriešiť finančnú stránku materiálového vybavenia a pretože naše pokladničky plakali od hladu, pomohli nám Michele a Fabio, majitelia obchodu „Vertical World Sport“ v Arcu a Pietramurate a taktiež členovia našej skupiny. Práca nám zabrala dlhší čas dokopy asi na šesťdesiatich cestách a zahŕňala nielen výmenu starých nitov za nové, ale usilovali sme sa aj vyrovnať niektoré dĺžky alebo predĺžiť ich, pridať nejaké štandy atď. Výsledky sa okamžite prejavili v podobe masového návratu lezcov na tieto nádherné steny. Všetkým vám, ktorí budete mať príležitosť navštíviť Pezzent Area a Nomesino, želajú členovia Sysiphos dobrú zábavu“.

Su Alto 3, preložila Irena Lányiová

Obsah