Slovenské Chorro - Moro

Slovenské Chorro - Moro
(Jamesák 2000/2)

Ivan Doktor Žila, HK Exkrement Martin

22000ch1.jpg (30544 bytes)
Marek Repčík vo svojom prvom prelezenom 8 céčku v ceste Cous-Cous v sektore El Makinodromo.
Foto: Ivan Žila

Je 10. februára a sedíme načisto bezradný na vlakovej stanici v Malage. Do El Chorra sa asi dnes nedostaneme. Je síce streda a o siedmej by mal ísť vláčik, ale José na informáciach má iný názor. Melie čosi o sviatku a nám začína byť jasné, že cez festivos idú v Andalúzii akurát tak hodiny.
O 24 hodín neskôr. Makinodromo – najlepší sektor v Chorre. Tridsaťmetrové previsnuté lajny, vľavo klasika Lourdes 8a, vpravo domček, ktorý sa chystáme osídliť a medzi cesta Cous-Cous za 8c, v ktorej práve visí Marek Repčík (SALTIC, HK Manín).

Marek: Nechcelo sa mi čakať. Bol som zvedavý a tak sme do toho s Jurom hneď naliezli. Z cesty som mal od začiatku dobrý dojem. Všetky kroky mi v podstate išli, aj keď som ich zo začiatku nevedel spájať. Určite pomohlo aj vedomie, že cestu preliezol Tomáš Stejskal a je teda lezitelná.

Na druhý deň Marek vymyslí inak druhý boulder a dokonca dáva v kuse prvý.Vyzerá to nádejne, ale v predpovediach je opatrný. Jurovi Repčíkovi (SALTIC, HK Exkrement) sa až tak nedarí. Je kratší, boulder rieši inak, silovejšie. Po restdayi Marek prelezie cestu v kuse po druhý boulder, v ktorom padá. Na rade je Juro, ale nedarí sa mu. Necháva sa spustiť a cesta ostáva od polovice nenacvakaná.
-Marek, neskúsiš večer ostrý pokus?
-Asi nie. Dva pokusy za deň stačia. Iba si nacvakám ten zvyšok a zopakujem kroky.
Spodnú časť lezie v pohode. Prechod do prvého bouldra zvládne perfektne. Lišta na pravú, polodynamicky do stisku, dynamicky veľká oblina. Ľahším lezením sa dostáva pod druhý boulder. Na väčších chytoch seriózne oddychuje a my dolu začíname niečo tušiť. Marek nalieza do problému a teraz ja to už boj. Vynecháva istenie, pravačka bočák, všetci kričíme, ľavačka ďaleko na oblinu. Vyššie nohy a drží madlo. Poriadne vyklepe a cestu rutinérsky v pohode dolieza. Ozýva sa potlesk... Je 13. febrára a Marek Repčík prelieza Cous-Cous 8c.

Marek: Cous-Cous má dĺžku 30 metrov a previs okolo 12, napriek tomu však nejde o vytrvalostnú cestu, ale o tvrdý bouldering. V ceste sú dve ťažké miesta, každé má asi štyri metre. Zvyšok je lezenie, z ktorého niekto kto to chce naozaj vyliezť, nemôže spadnúť. Ide len o to, vedieť si v ľahších pasážach oddýchnuť. Kľúčové miesta sú dočahováky, v ktorých je lepšie byť čo najdlhší. Cestu som vyliezol pomerne rýchlo - na 6. pokus, vlastne som išiel len skúsiť ako vysoko sa dostanem bez odsadávania. Prvý boulder vyšiel, aj keď som sa trápil, v druhom som to udržal už naozaj na hranici, ale o to lepší pocit som nakoniec mal. Darilo sa mi vždy v ťažkom nejako zabrať. Myslím si, že lezenie je hlavne o presvedčení, že to naozaj pôjde. Jednoducho treba uveriť, že na to človek má a potom si to treba už len v pohode vyliezť.

Čo ďalej? Extrémov v kaňone nie je až tak veľa. Tomáš doporučuje Harakiri 8c. Je to vraj mokré, ale hádam to uschne. Ideme sa teda pozrieť. Prístup cez Cestu kráľa je otrasný. Lávky sú v dezolátnom stave. Zábradlie je len tam, kde ho netreba, podozrivo to duní. Na spestrenie pár dier, takže našlapujeme ako mačky. Sme v sektore El Recodo. Trojhviezdičkové cesty a v strede jaskyňa. Výlez z nej je v oranžovej skale a už z diaľky vidno stopy po magnéziu. Línia vyzerá neuveriteľne. Autorom cesty je legenda z Ostrovov John Dunne. Prvé opakovanie spáchal miestny borec Bernabé Fernandéz. Odvtedy pravdepodobne nik, aspoň v miestnych lezeckých plátkoch sa o tom nepíše.

Marek: Prvý kontakt je rozpačitý. Hneď to skúšame, ale spodok je úplne mokrý a máme problém cestu aspoň vyhákovať. Výlez po lištách je suchý, kroky celkom idú, ale nie je chuť to skúšať a odchádzame.

Počasie je perfektné a čas neuveriteľne rýchlo letí. Juro pokračuje v nacvičovaní Cous-Cousu a ide mu to čoraz lepšie. Chalanom sa daria aj onsighty. Marek prelieza na Makino OS 35 metrové 7c+ bez názvu, Juro dokonca posúva OS na 8a a v Lourdes sa doslova prejde. Marek nezaostáva a neskôr prelieza Lourdes tiež OS. Zaujímavo pôsobí Juro v ceste Shaka Zulu 8a+. Nastupuje bez rešpektu flash (chalani z Prahy radia). V komplikovanej ceste s malými chytmi a ešte menšími stupmi statočne bojuje a padá až v predposlednom kroku -skoku na výlezovú policu. Veľká škoda.

Juro: Do Shaky som fakt naliezol bez rešpektu. Boli sme skúšať Harakiri, ale bolo to beznádejne mokré. Dal som tam dva pokusy a ani raz som nedoliezol ku reťazi. Zlanili sme radšej ku Shake. Vôbec som sa nechystal flashovať, možno práve preto som liezol v pohode. Pražáci kvalitne radili a chybu som urobil až pod zlaňákom, keď som dal nohu o stup nižšie. Bola to škoda, pretože som bol totálne v pohode.

22000ch2.jpg (17577 bytes)
Marek Repčík prelieza cestu Harakiri v sektore El Recodo klasifikácie 8c, čo je jeho druhá cesta tejto obtiažnosti.
Foto: Ivan Žila

Prešiel ďalší týždeň a konečne dobrá správa. Lezec z Nemecka, ktorý tiež pokusuje v Harakiri, oznamuje, že cesta čiastočne uschla. Je to naozaj tak a Marek už môže nacvičovať aj spodnú komplikovanú časť, ktorá tvorí prechod do stropu. Ešte deň mu trvá nabehať všetky kroky, vymyslieť odpočinkové polohy a vyšpekulovať čo najjednoduchšie zapínanie istení. Nasleduje restday a po ňom dva výborné pokusy s pádom štyri kroky od madla.Vyzerá to nádejne a po oddychu by to mohlo byť ešte lepšie. Ideme na lávky sami dvaja. Juro ostáva na Makino, chce liezť Cous-Cous. Fúka neuveriteľne silný vietor a na lávkach si užijeme. Očakávanie je veľké a rovnaké je aj sklamanie.

Marek: Po restday to ide ešte horšie. Nerobím žiadne podstatné chyby, ale vo výlezových lištách necítim dosť sily. Ostávajú len štyri dni do odletu a začínam mať strach, že cestu preliezť nestihnem.

Schádzame do Refugia akýsi smutní. Pri kempe stretávame vysmiateho Jura s doráňanými rukami a nohami. Je jasné, že večer bude oslava.

Juro: No musel som byť vysmiaty, už ma to začínalo srať. Dal som do toho aspoň 12 pokusov a nič. Marek to už mal vylezené a visel v Harakiri. Mne však bouldre robili väčší problém. Najmä v prvom som už na chyty nedočiahol a dosť som tam lietal. V tento deň bolo zamračené a okosilo sa. Prvý boulder som prehopkal a v druhom dokonca odlomil stup, ale udržal som to. Pocit, že som Cous-Cous preliezol a už do neho nemusím bol parádny.

Harahiri stále nie je úplne suché. Tomáš Pilka optimisticky povzbudzuje: “Skála pláče, to neuschne.“
Sobota večer - refugio. Chata je natrieskaná. Sedíme obložení plnými fľašami a neviem sa dočkať Pilkina.
-Tomasi, tak si radšej sadni. Na céčka 4:0!
-Co? Marek mrsknul Harakiri? To je dobrí ako prase! Ale, stejně su Češi nejlepší!
Otvára sa prvý San Miguel a je nato dobrý dôvod. 26. 2. Marek preliezol Harakiri. Druhé 8c a svoju najťažšiu cestu.

Marek: Harakiri sa mi zdá v porovnaní s Cous-Cousom predsa len ťažšie. Cesta vedie stropom a aj keď oddychový chyt pred kľúčovým výlezom je dobrý, nedá sa oddýchnuť „do nuly“. Navyše spodok cesty bol dlho mokrý, čo uberalo nielen sily, ale aj čas. Výlez tvorí sedem veľmi ťažkých krokov v 40 stupňovom sklone a treba v nich cítiť akýsi „prebytok“sily. Dnes som dal pokus, pri ktorom som chytil vrcholové madlo, ale neudržal som ho a spadol skoro až na zem/posledné istenie som necvakal a predposledné bolo predĺžené na metrovú dĺžku. Druhý pokus ide ťažšie, ale som rozhodnutý dobojovať. Tentokrát vychádza aj posledný krok a je to v suchu. Na 13. pokus preliezam svoju najťažšiu cestu a som veľmi rád, pretože to nebolo zadarmo. Harakiri má aj druhú dĺžku. Spolu je to vraj 8c+. Tá mi ale príde zbytočná. Je tam no-hand a tým to pre mňa stráca športovú hodnotu. Ak niekto prelezie 8c určite má aj na 8a+. Okrem toho druhú dĺžku kazí aj priveľa umelých chytov.

Juro: Harakiri nie je úplne môj štýl lezenia. Vo výleze sú malé ostré chyty na háčik, čo mi nesedí. Aj mne sa to zdá ťažšie ako Cous-Cous. Teraz však najmä ľutujem, že som neskúšal radšej Onda vital 8c+. Síce papierovo ťažšiu, ale sedela mi viac. O klasifikácii v Chorre si myslím, že najmä v ľahších cestách je trochu chaos. Harakiri a Cous-Cous mi však pripadajú primerané. Lourdes asi nebude 8a, ani Shaka sa mi nezdala byť 8b. Keď to ale nezhadzujú Španieli prečo by som to mal zhadzovať ja?

Ostávajú tri dni. Treba niečo nafotiť, pondelok vylezieme s Marekom 9-dĺžkového Zeppelina a posledný deň sa dorazíme v Poeme. Lietadlo nepočká, takže odchádzame. Pólo s Pilkinom ešte ostávajú, rovnako Bystričania. Radi by sme ostali, ale škola volá. Adios amigos!